Hontianska čipka je nádherná, ale aj náročná na zhotovenie. Zachovalo sa veľa pôvodných vzorov, ktoré sa podujali zdokumentovať, prekresliť a „prepaličkovať“ čipkárky z Hontu.
Pod pomenovaním hontianska čipka sa ukrýva približne 17 dedín a je to oblasť bývalej Hontianskej župy. Hontianska čipka je mnohopárová, veľmi hustá, používali sa konopné nite a do nich sa vpletala jemná bavlna. Najstaršie čipky boli čisto biele, ale od 20.storočia sa začali používať aj farebné bavlnky. Podobne ako aj v iných roľníckych oblastiach sa čipka paličkovala najmä pre vlastnú potrebu. Pri výrobe čipky používali hrubý valcovitý vankúš. Volali ho batoh alebo bambúr. Naplnili ho utlačenými plevami, prišili naň pruh čierneho súkna a položili do slamenice. Čipku tvorili spletením nití priamo na vankúši. Plietli bez vzoru a nitky pevne uťahovali. Čipky v Honte sa delili na čipky a mrežky. Čipky boli čipky, ktoré mali na jednom okraji zuby a gazdinky ich prišívali na obrusy, plachty i čepce. Mrežky, to boli vlastne pásy, ktoré zdobili dva kusy tkaniny. Na paličkovanie sa používalo najmenej desať párov paličiek ale našli sa aj ženy, ktoré paličkovali aj so stopäťdesiatimi pármi.
V Honte sa zachovalo veľa vzorov paličkovaných čipiek. V podstate každá dedina mala svoj typický vzor. Niektoré lemovali okraje obrusov, iné zas zdobili čepce alebo takzvané kútne plachty. Tie niekedy oddeľovali mamku s dieťaťom od ostatných členov rodiny. Každá z týchto čipiek bola originál.
