https://rrapoiplie.sk/foto/96_Projekt_V4.jpg
Región Poiplia na oboch stranách hranice tradične patrí medzi poľnohospodárske územia s dobrými klimatickými podmienkami, pôdnym fondom a veľkým potenciálom pre rastlinnú a živočíšnu výrobu. V minulosti prosperujúca poľnohospodárska prvovýroba v minulosti zamestnávala veľké množstvo ľudí. V súčasných zmenených podmienkach sa zameriava zväčša na pestovanie plodín s vyššou dotáciou (energetické plodiny a pod.) a chov hospodárskych zvierat.
V obciach s dlhoročnou tradíciou pestovania zeleniny už len sem-tam nájdeme fóliovníky alebo väčšie zeleninové záhrady, ktoré boli kedysi výrazným doplnkovým zdrojom príjmov pre rodiny. V minulosti bolo aj Slovensko aj Maďarsko sebestačnou agrárnou krajinou, ale v súčasnosti obchody stále častejšie zapĺňajú dovážané potraviny. Podľa údajov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory je potravinová sebestačnosť Slovenska na úrovni pod 50 percent.
Aj laik pozná rozdiel medzi rajčinou kúpenou v supermarkete a čerstvou, odtrhnutou v lete v záhrade. Vo väčšine prípadov sa zákazník riadi cenami tovaru a siahne po lacnejšej v mnohých prípadoch menej kvalitnejšej potravine. Naše poľnohospodárstvo trpí dovozom lacných potravín zo zahraničia a hoci existuje určitá pomoc farmárom, zmeny v tejto oblasti sa dejú len veľmi postupne a pomaly.
Vychádzajúc z týchto faktov naša agentúra prijala ponuku združenia Ipoly-táj Területfejlesztéi Társulás (Združenie pre rozvoj Poiplia) so sídlom v meste Balassagyarmat (Balšské Ďarmoty, HU) na spoluprácu v oblasti spoločného výskumu a hľadania možností ako vrátiť poľnohospodársku prvovýrobu do našich dedín. Od septembra 2013 do konca júna 2014 v rámci projektu s názvom Rozvoj vidieka na Poplí (Rural development in the Ipoly – Ipeľ region) podporeného z Vyšehradského fondu sa realizoval výskum v regióne Balassagyarmat (Balšské Ďarmoty) a v okrese Veľký Krtíš. V spolupráci s odborníkmi Fakulty humánnej ekológie Univerzity ELTE z Budapešti (Eötvös Lóránd Tudományegyetem) sme pripravili analýzu súčasného stavu rozvojových potenciálov. So zapojením odborníkov z oboch strán hraníc sme monitorovali aj legislatívne zázemie. V oblasti právnych predpisov upravujúcich predaj poľnohospodárskych prvovýrobkov je potrebné určité doladenie a vzájomné zosúladenie legislatívy. S touto otázkou sa zaoberala aj slovensko-maďarská medzivládna komisia pre cezhraničnú spoluprácu, ktorá podporuje harmonizáciu predpisov. Dúfame, že výstupy z tejto dohody v čo najkratšom čase prispejú k pozitívnej zmene.
Na základe výsledkov výskumu odborníci považujú rozvoj poľnohospodárskej prvovýroby na báze využitia miestnych prírodných zdrojov a roľníckych tradícií za zásadný zdroj rozvoja vidieka. S ním úzko súvisí a nasleduje vytváranie nových pracovných príležitostí. V súčasnosti síce veľmi pomalým tempom, ale predsa sa rozširuje dopyt o kvalitnú a zdravú zeleninu, mäso a ostatné poľnohospodárske produkty od domácich výrobcov – malých farmárov. Pre trvalú udržateľnosť tohto rozvoja je potrebné budovať sieť vnútroštátneho odbytu a zosúladiť právne normy podporujúce predaj výrobkov v malom množstve aj na území susedného štátu. Po schválení legislatívnych zmien nový farmársky trh v Balašských Ďarmotách môže byť dobrou príležitosťou predaja poľnohospodárskych produktov aj zo Slovenska.
Podľa plánov spolupráca partnerov v oblasti rozvoja vidieka bude mať pokračovanie aj po ukončení projektu, lebo našim spoločným cieľom je vytvorenie lepších podmienok na uplatnenie sa obyvateľov tohto územia aj prostredníctvom navrátenia tradičnej poľnohospodárskej výroby do našich obcí.