Hradný komplex sa skladá z hornej časti goticko-renesančnej zrúcaniny na bralnatom návrší a dolného barokového kaštieľa. Prvé písomné zmienky o hrade sú z druhej polovice 13. Storočia. Staviteľmi a majiteľmi hradu bola až do polovice 19. storočia uhorská šľachtická rodina Balašovcov, do ktorej patril aj významný uhorský renesančný básnik Valentín Balaša. V 16. storočí podľahol útokom Turkov, ktorí tu zotrvali vyše 20 rokov. Pri ústupe ho vyhodili do vzduchu. Chátral takmer 15 rokov a potom bol opäť obnovený Balašovcami. Avšak po kuruckom vypálení koncom 17. storočia už nebol nikdy viac obnovovaný. V roku 1730 postavila vdova po Gabrielovi Balašovi na zrúcaninách dolného hradu barokový kaštieľ, ku ktorému apoštolský gróf Pavol Balaša pristavil kaplnku svätej Anny. V polovici 19. storočia skončila sága rodiny Balašovcov na Modrom Kameni. Majiteľom sa stal haličský gróf Forgáč, po ňom gróf Károlyi. Jeho dcéra Gabriela Almášiová ho v roku 1923 predala štátu a odsťahovala sa do Maďarska. Od tých dôb je v rukách štátu a v roku 1991 sa stal sídlom múzea, od roku 1994 Múzea bábkarských kultúr a hračiek, ktoré je od roku 2002 súčasťou Slovenského národného múzea.
SNM – Múzeum bábkarských kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň je špecializované múzeum s celoslovenskou pôsobnosťou, zamerané na dokumentáciu dejín a súčasnosti bábkového divadla, dejín a vývoja detskej hračky, ako aj dejín regiónu, v ktorom sa múzeum nachádza. Kultúrno-umelecké, historické, archeologické a národopisné zbierky, ktoré múzeum v rámci svojej špecializácie zhromažďuje, odborne spracováva a ochraňuje, sú sprístupnené verejnosti formou stálych expozícií, výstav a rôznorodých kultúrnych aktivít, ktoré sa tešia veľkej obľube najmä u detí a mládeže. Hradný objekt tvoria zrúcaniny starého gotického hradu a budova barokového kaštieľa, v ktorej sídli múzeum.
Múzeum s celoslovenskou pôsobnosťou.
Okrem stálych expozícií múzeum pripravuje každoročne viaceré tematické výstavy a pravidelne organizuje podujatia pre svojich návštevníkov.
