Ukončené projekty – RRA Poiplie

Hontianska čipka – Dačov Lom, Senohrad, Sucháň

kvimo — Sat, 08 Jul 2023 18:24:50 +0000

Hontianska čipka je nádherná, ale aj náročná na zhotovenie. Zachovalo sa veľa pôvodných vzorov, ktoré sa podujali zdokumentovať, prekresliť a „prepaličkovať“ čipkárky z Hontu.

Pod pomenovaním hontianska čipka sa ukrýva približne 17 dedín a je to oblasť bývalej Hontianskej župy. Hontianska čipka je mnohopárová, veľmi hustá, používali sa konopné nite a do nich sa vpletala jemná bavlna. Najstaršie čipky boli čisto biele, ale od 20.storočia sa začali používať aj farebné bavlnky. Podobne ako aj v iných roľníckych oblastiach sa čipka paličkovala najmä pre vlastnú potrebu. Pri výrobe čipky používali hrubý valcovitý vankúš. Volali ho batoh alebo bambúr. Naplnili ho utlačenými plevami, prišili naň pruh čierneho súkna a položili do slamenice. Čipku tvorili spletením nití priamo na vankúši. Plietli bez vzoru a nitky pevne uťahovali. Čipky v Honte sa delili na čipky a mrežky. Čipky boli čipky, ktoré mali na jednom okraji zuby a gazdinky ich prišívali na obrusy, plachty i čepce. Mrežky, to boli vlastne pásy, ktoré zdobili dva kusy tkaniny. Na paličkovanie sa používalo najmenej desať párov paličiek ale našli sa aj ženy, ktoré paličkovali aj so stopäťdesiatimi pármi.
V Honte sa zachovalo veľa vzorov paličkovaných čipiek. V podstate každá dedina mala svoj typický vzor. Niektoré lemovali okraje obrusov, iné zas zdobili čepce alebo takzvané kútne plachty. Tie niekedy oddeľovali mamku s dieťaťom od ostatných členov rodiny. Každá z týchto čipiek bola originál.

Záverečná konferencia

kvimo — Fri, 18 Dec 2015 09:22:13 +0000

ECO-TOURISM__17_12_2015

Pozvanka_-_Invitation_final_conference

Náučný chodník na vrchol kopca Stráž nad Vinicou

kvimo — Thu, 17 Dec 2015 19:47:39 +0000

Náučný chodník na vrchol kopca Stráž nad Vinicou patrí medzi najnovšie projekty tohto druhu v rámci okresu Veľký Krtíš. Jeho hlavný okruh má dľžku 7,3 km, prevýšenie asi 200 m, 8 zastávok a v pokľudnom tempe sa dá zvládnuť za 3 až 4 hodiny. Oficiálny začiatok v podobe úvodného panelu sa nachádza pri miestnom ľudovom dome (vidieckom múzeu).Trasa pozvoľna, ale vytrvalo stúpa pomedzi pivničné domčeky vo viničnej oblasti až k okraju lesa, ktorým väčšina trasy vedie. Nasleduje panel č. 2, čo je krátka významová odbočka k Žabiemu prameňu, ktorý napája malé močaristé jazierko. Trasa naďalej stúpa k tretej zastávke, miestnemu kameňolomu. Nasleduje krátky, ale veľmi strmý úsek k rázcestníku, a odtiaľ ešte kratší a strmejší chodník ku krížu sv. Heleny nad kameňolomom, ktorý je zároveň prvým vyhliadkovým miestom. Výhľad je obmedzený na juhovýchod (Vinica) a severozápad (Hrušov). Ďalšia odbočka za rozcestníkom smeruje k drevenej vyhliadkovej veži, pod ktorou sú jaskyne, a po stranách od veže sú chodníčky k prirodzeným vyhliadkam zo skalnatých brál. Po návrate na hlavnú trasu chodník pokračuje k močaristému jazierku Porga, odkiaľ už začína klesať späť do dediny. Na zostupovej trase sú ešte dve zastávky – prameň Biela studňa a socha sv. Urbana, patróna viníc. Plusom tohto náučného chodníka sú predovšetkým odpočívadlá na každej zastávke, vrátane hojdačiek či preliezačiek pre deti na niektorých z nic

Výhľadňa na Opavskej hore

kvimo — Thu, 17 Dec 2015 19:41:29 +0000

Obec Opava, okres Veľký Krtíš, Banskobystrický kraj

Táto šesťposchodová drevená veža na kopci Opavská hora (577 m n.m.) má viac ako dvadsať metrov a šesť poschodí. Dokončená bola koncom r. 2014 ale pre širokú verejnosť bola sprístupnená v roku 2015.
Rozhľadňa stojí na mieste, kde aj v minulosti bola vyhliadka. Pri rozhľadni sú vybudované dve drevené sediská so stolíkmi a ohnisko. Výhľad z najvyšších poschodí je dokonale kruhový, keďže vrchol veže sa nachádza vysoko nad okolitou vegetáciou. Od východu až po juhozápad vidieť za dobrej viditeľnosti prakticky všetky maďarské pohoria, od Bukových vrchov (Bükk), cez Mátru, Cserhát až po Pilišské vrchy nad Ostrihomom. Od juhozápadu potom nasledujú slovenské kopce – cez Chrbát pri Hurbanove k nitrianskemu Zoboru, V. Inovcu, Sitnu, Vtáčniku, ďalej cez Smrekov a Rakytov v N. Tatrách až k V. Tatrám, z ktorých je možné za ideálnych podmienok vidieť všetky hlavné štíty (Gerlach, Lomnický, Kriváň), a o niečo východnejšie aj Kráľovu hoľu.

Medovy festival Dolinka

kvimo — Thu, 17 Dec 2015 19:38:13 +0000

Medový festival usporiadali v Dolinke prvýkrát v roku 2000, pri príležitosti 80. výročia úmrtia popredného svetového včelárskeho odborníka Kálmana Sőtéra, ktorý pôsobil práve v tejtoobci. Včelárovi vtedy v centre dediny odhalili aj pamätnú tabuľu. Jeho najznámejšie dielo Včela a jej život vyšlo v roku 1902 v dvoch tisícstranových zväzkoch. Medový festival sa každoročne koná v mesiaci júl. V čase realizácie trojdňového podujatia počet ľudí v obci s 500 obyvateľmi minimálne strojnásobí. Počas festivalu organizátori ponúkajú pestrý a bohatý program. Prehliadka medových a včelárskych produktov je spojená i s odbornými prednáškami, ktoré prinášajú nové, inovatívne postupy v oblasti včelárstva a spracovania včelích produktov. V pestrom kultúrnom programe sa predstavia rôzne folklórne a kultúrne skupiny z tuzemska a zo zahraničia. Po celý deň majú návštevníci možnosť osviežiť sa medovinou, ochutnať vynikajúcu ťahanú štrúdľu a iné tradičné špeciality. Svoje jedinečné umenie predstavia aj remeselníci. Každoročne na festivale zvolia tiež medovú kráľovnú, ktorá okrem príjemného vzhľadu by mala dokázať upiecť kvalitný medový koláč a zvládnuť test o včelách a včelároch. Počas podujatia sa koná súťaž o najlepší med, medové produkty a o najchutnejší medový zákusok. Vo večerných hodinách sa uskutoční koncert populárnej hudby. Táto jedinečná akcia je obľúbená nielen medzi obyvateľmi tohto regiónu, ale upúta návštevníkov hlavne z Maďarska, z Čiech, z Rumunka aj zo Srbska.Medový festival v Dolinke je ojedinelým podujatím na Slovensku, ktoré prezentuje a rozširuje včelárske tradície a zároveň podporuje zachovanie kultúrneho dedičstva a je oslovuje široké spektrum návštevníkov.

Hrušov a okolité lazy

kvimo — Thu, 17 Dec 2015 19:35:53 +0000

Hontianska paráda je vrcholným podujatím a prezentáciou obce Hrušov, ale zároveň i vrcholným prezentačným podujatím tradičnej ľudovej kultúry regiónu Hontu. Dáva návštevníkom do povedomia bohaté kultúrne tradície nášho ľudu a to nielen tým, že predstavuje ľudovú kultúru javiskovou formou, ale predovšetkým tým, že navštevníkom priblíži, z čoho kultúrne dedičstvo pramení a k tomu sú prispôsobené 4 programové úrovne festivalu: ukážky hospodárskeho života na lazoch, ochutnávka regionálnych špecialít v tkzv. Hontianskych dvoroch, ukážky prác ľudových remeselníkov z celého Slovenska a scénické programy nielen na zaujímavom prírodnom amfiteátry ale i na Lesnej scéne a Pódiu pri vežičke.
Jedinečnosť festivalu spočíva najmä v tom, že sa neodohráva len v amfiteátry, ale v celej dedine a v priľahlých lazoch. Ďalej je to samotná dramaturgia festival kde nie sú hlavným zámerom len folklórne vystúpenia ale aj ukážky pôvodných hospodárskych prác, ochutnávky miestnych špecialít v Hontianskych dvoroch, remeselná zručnosť z celého Slovenka a propagácia autentického folklóru regiónu Hont ale aj ostatných regiónov Slovenska i zahraničia. Obec tento festival organizuje ako hlavný usporiadateľ najmä za pomoci miestnych obyvateľov a v spolupráci s miestnymi spolkami a organizáciami, prispievateľmi a súkromnými podnikateľmi.

TRÚBIACI KAMEŇ „TK“ – Sucháň

kvimo — Thu, 17 Dec 2015 19:34:35 +0000

TK je sopečného pôvodu, zapustený do sopečného brala.Trúbiace otvory sú vysekané ľudskou rukou,
ako aj štvorčíslie, ktoré sa môže prečítať ako rok 1794 alebo 1552 – toto je rok keď Turci boli v tomto
kraji.Na kameni sú obrazce, ktoré sú akýmsi značením terénu. K TK sa viaže povesť Turčianka. Do kameňa sa trúbi do horného otvoru na spôsob trubky.

Trúbiaci kameň je rarita celého Slovenska, je navštevovaný návštevníkmi nielen zo Slovenska, ale
aj zo zahraničia.
K TK vedie z obce náučný chodník – zelená značka – na pešo alebo na bicykli, trasa trvá cca 1:30 hod.,
Pod TK je informačná tabuľa – udáva stručnú históriu a správne trúbenie.
Je v starostlivosti obce
Trúbiaci kameň doporučujeme navštevovať od jarných mesiacov do jesene.
Návštevníci obce, školské výlety

O Trúbiacom kameni sa dočítate v brožúrke „Sucháň – „tak si tu žijeme“, ako aj publikácii „Prírodné dedičstvo obce Sucháň“, ktoré sú zverejnené na webovom sídle obce Sucháň : www.obecsuchan.sk

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Dom ľudového bývania č. 7 – Sucháň

kvimo — Thu, 17 Dec 2015 19:29:49 +0000

Pochádza z r.1870, je vlastníctvom obce, zapísaný v ÚZKP. Postavený je z kameňa spájaný zemou pospájanou plevami, podlahy a povala je z dusanej hliny, vonkajšie a vnútorné omietky sú hlinené, vybielené vápnom. Strecha bola slamená, v roku 2012 bola vymenená za pevnú krytinu.
Dokumentuje historicko-etnografickú expozíciu obce.
O Dome ľudového bývania sa dočítate v brožúrke „Sucháň – „tak si tu žijeme“, ako aj publikácii „Prírodné dedičstvo obce Sucháň“, ktoré sú zverejnené na webovom sídle obce Sucháň : www.obecsuchan.sk

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Dom ľudového bývania č. 93 – Sucháň

kvimo — Thu, 17 Dec 2015 19:27:35 +0000

Dom ľudového bývania č. 93 je vlastníctvom obce , je zapísaný v ÚZKP , bol postavený v r. 1830, je z kameňa spájaného hlinou. Vonkajšie a vnútorné omietky sú vápenno-cementové vybielené vápnom.
Pozostáva z pitvora, dymovej kuchyne, prednej a zadnej izby, pivnice
Dokumentuje život a bývanie v danom období.
O Dome ľudového bývania sa dočítate v brožúrke „Sucháň – „tak si tu žijeme“, ako aj publikácii „Prírodné dedičstvo obce Sucháň“, ktoré sú zverejnené na webovom sídle obce Sucháň : www.obecsuchan.sk

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Ruiny Pustného kostola

kvimo — Thu, 17 Dec 2015 19:25:14 +0000

Extravilán obce Veľká Čalomija CKN č. 841
Kostol bol archeologickým výskumom datovaný do 12. storočia, kostol dopĺňa skupiny doteraz známych tehlových dedinských kostolov, ktorých rozšírenie je charakteristické pre nížinaté oblasti, kde bol nedostatok stavebného kameňa
Ruina kostola vykazuje vysokú mieru pamiatkových hodnôt. Kostol sa nachádza v regióne historického Hontu, v oblasti s vysokou koncentráciou sakrálnych stavieb. Z hľadiska urbanistických súvislostí je zrúcanina posledným pozostatkom stredovekej urbanistickej štruktúry. Reprezentuje najvýznamnejšie slohové obdobia- románske, gotické a barokové.